|
|
Thermophysical and electrical properties of illite-based ceramics
Csáki, Štefan ; Dobroň, Patrik (vedoucí práce) ; Koštial, Pavol (oponent) ; Labaš, Vladimír (oponent)
CSÁKI, Štefan: Termofyzikálne a elektrické vlastnosti keramík na báze illitu [Dizertačná práca]. Univerzita Konšntantína Filozofa v Nitre, Fakulta Prírodných vied. Univerzita Karlova. Matematicko-fyzikální fakulta. Školiteľ: prof. RNDr. Libor Vozár, CSc. (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), doc. Ing. Patrik Dobroň, PhD. (Univerzita Karlova). Nitra a Praha, 2018. 107 s. Illitické hliny sú dôležitou surovinou v keramickom priemysle, a preto sú nevyhnutné podrobné znalosti o procesoch prebiehajúcich počas ich výpalu. V predloženej dizertačnej práci boli skúmané keramiky pripravené z illitickej hliny zo severovýchodného Maďarska. Hlavná pozornosť bola venovaná tepelne aktivovaným procesom a reakciám prebiehajúcim počas ich výpalu a taktiež teplotnej závislosti jednosmernej i striedavej vodivosti. Do teploty 250 řC prebiehalo vyparovanie fyzikálne viazanej vody a dominantnými nosičmi náboja boli H+ a OH- ióny. V teplotnom intervale od 250 řC do 450 řC sprostredkovali elektrickú vodivosť K+ a Na+ ióny. Illit, hlavná zložka illitickej hliny, dehydroxyloval v teplotnom intervale od 450 řC do 750 řC, čo malo za následok uvoľnenie OH- skupín z jeho štruktúry a dominantnými nosičmi náboja sa stali H+ a OH- ióny. Pri teplote ~970 řC sa začala tvoriť sklená fáza, ktorá podporila elektrickú vodivosť v...
|
|
|
Mechanical and thermophysical properties of illite-based ceramic materials.
Kušnír, Jakub ; Knapek, Michal (vedoucí práce) ; Chmelík, František (oponent)
Názov práce: Mechanické a termofyzikálne vlastnosti keramických materiálov na báze illitu Autor: Jakub Kušnír Katedra / Ústav: Katedra fyziky materiálů Vedúcí bakalárskej práce: RNDr. Michal Knapek, Ph.D, Katedra fyziky materiálů Abstrakt: Táto práca skúma vysoko čistý illitový keramický materiál (illit) s rôznou pórovitosťou, illit s prímesami popolčeka a textúrované vzorky illitu a kaolínu. Illitová hlina pochádzala z oblasti Tokaj v Maďarsku, s obsahom 84 hm.% illitu a kaolinitová hlina (Sedlecký Kaolin, a.s.) obsahovala 88-94 hm.% kaolinitu. Vzorky boli vypálené pri rôznych teplotných režimoch, ktoré záviseli na type materiálu, na teplotu 1100 řC. Pórovitosť bola vytvorená pomocou uhoľného prachu pridaného do hlineného cesta pred výpalom. Ďalšou použitou prímesou bol odpadový popolček z práškového spaľovania ropnej bridlice z Estónska. Mikroštruktúra vzoriek bola skúmaná pomocou skenovacej elektrónovej mikroskopie. Mechanické vlastnosti vzoriek boli skúmané v tlakových testoch spolu s modernými doplnkovými metódami: akustická emisia (AE) a digitálna korelácia obrazu. Sledovali sme vývoj mechanických vlastností v závislosti od pórovitosti, zloženia a textúry. Pri vzorkách s pórovitosťou vytvorenou pomocou uhoľného prachu sa tiež pomocou termických analýz a AE skúmala odolnosť voči zamŕzaniu vody v...
|
|
|
Thermophysical and electrical properties of illite-based ceramics
Csáki, Štefan ; Dobroň, Patrik (vedoucí práce)
CSÁKI, Štefan: Termofyzikálne a elektrické vlastnosti keramík na báze illitu [Dizertačná práca]. Univerzita Konšntantína Filozofa v Nitre, Fakulta Prírodných vied. Univerzita Karlova. Matematicko-fyzikální fakulta. Školiteľ: prof. RNDr. Libor Vozár, CSc. (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), doc. Ing. Patrik Dobroň, PhD. (Univerzita Karlova). Nitra a Praha, 2018. 107 s. Illitické hliny sú dôležitou surovinou v keramickom priemysle, a preto sú nevyhnutné podrobné znalosti o procesoch prebiehajúcich počas ich výpalu. V predloženej dizertačnej práci boli skúmané keramiky pripravené z illitickej hliny zo severovýchodného Maďarska. Hlavná pozornosť bola venovaná tepelne aktivovaným procesom a reakciám prebiehajúcim počas ich výpalu a taktiež teplotnej závislosti jednosmernej i striedavej vodivosti. Do teploty 250 řC prebiehalo vyparovanie fyzikálne viazanej vody a dominantnými nosičmi náboja boli H+ a OH- ióny. V teplotnom intervale od 250 řC do 450 řC sprostredkovali elektrickú vodivosť K+ a Na+ ióny. Illit, hlavná zložka illitickej hliny, dehydroxyloval v teplotnom intervale od 450 řC do 750 řC, čo malo za následok uvoľnenie OH- skupín z jeho štruktúry a dominantnými nosičmi náboja sa stali H+ a OH- ióny. Pri teplote ~970 řC sa začala tvoriť sklená fáza, ktorá podporila elektrickú vodivosť v...
|
|
|
Thermophysical and electrical properties of illite-based ceramics
Csáki, Štefan ; Dobroň, Patrik (vedoucí práce)
CSÁKI, Štefan: Termofyzikálne a elektrické vlastnosti keramík na báze illitu [Dizertačná práca]. Univerzita Konšntantína Filozofa v Nitre, Fakulta Prírodných vied. Univerzita Karlova. Matematicko-fyzikální fakulta. Školiteľ: prof. RNDr. Libor Vozár, CSc. (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), doc. Ing. Patrik Dobroň, PhD. (Univerzita Karlova). Nitra a Praha, 2018. 107 s. Illitické hliny sú dôležitou surovinou v keramickom priemysle, a preto sú nevyhnutné podrobné znalosti o procesoch prebiehajúcich počas ich výpalu. V predloženej dizertačnej práci boli skúmané keramiky pripravené z illitickej hliny zo severovýchodného Maďarska. Hlavná pozornosť bola venovaná tepelne aktivovaným procesom a reakciám prebiehajúcim počas ich výpalu a taktiež teplotnej závislosti jednosmernej i striedavej vodivosti. Do teploty 250 řC prebiehalo vyparovanie fyzikálne viazanej vody a dominantnými nosičmi náboja boli H+ a OH- ióny. V teplotnom intervale od 250 řC do 450 řC sprostredkovali elektrickú vodivosť K+ a Na+ ióny. Illit, hlavná zložka illitickej hliny, dehydroxyloval v teplotnom intervale od 450 řC do 750 řC, čo malo za následok uvoľnenie OH- skupín z jeho štruktúry a dominantnými nosičmi náboja sa stali H+ a OH- ióny. Pri teplote ~970 řC sa začala tvoriť sklená fáza, ktorá podporila elektrickú vodivosť v...
|
|
|
Thermophysical and electrical properties of illite-based ceramics
Csáki, Štefan ; Dobroň, Patrik (vedoucí práce) ; Koštial, Pavol (oponent) ; Labaš, Vladimír (oponent)
CSÁKI, Štefan: Termofyzikálne a elektrické vlastnosti keramík na báze illitu [Dizertačná práca]. Univerzita Konšntantína Filozofa v Nitre, Fakulta Prírodných vied. Univerzita Karlova. Matematicko-fyzikální fakulta. Školiteľ: prof. RNDr. Libor Vozár, CSc. (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), doc. Ing. Patrik Dobroň, PhD. (Univerzita Karlova). Nitra a Praha, 2018. 107 s. Illitické hliny sú dôležitou surovinou v keramickom priemysle, a preto sú nevyhnutné podrobné znalosti o procesoch prebiehajúcich počas ich výpalu. V predloženej dizertačnej práci boli skúmané keramiky pripravené z illitickej hliny zo severovýchodného Maďarska. Hlavná pozornosť bola venovaná tepelne aktivovaným procesom a reakciám prebiehajúcim počas ich výpalu a taktiež teplotnej závislosti jednosmernej i striedavej vodivosti. Do teploty 250 řC prebiehalo vyparovanie fyzikálne viazanej vody a dominantnými nosičmi náboja boli H+ a OH- ióny. V teplotnom intervale od 250 řC do 450 řC sprostredkovali elektrickú vodivosť K+ a Na+ ióny. Illit, hlavná zložka illitickej hliny, dehydroxyloval v teplotnom intervale od 450 řC do 750 řC, čo malo za následok uvoľnenie OH- skupín z jeho štruktúry a dominantnými nosičmi náboja sa stali H+ a OH- ióny. Pri teplote ~970 řC sa začala tvoriť sklená fáza, ktorá podporila elektrickú vodivosť v...
|
|
|
Mechanical and thermophysical properties of illite-based ceramic materials.
Kušnír, Jakub ; Knapek, Michal (vedoucí práce) ; Chmelík, František (oponent)
Názov práce: Mechanické a termofyzikálne vlastnosti keramických materiálov na báze illitu Autor: Jakub Kušnír Katedra / Ústav: Katedra fyziky materiálů Vedúcí bakalárskej práce: RNDr. Michal Knapek, Ph.D, Katedra fyziky materiálů Abstrakt: Táto práca skúma vysoko čistý illitový keramický materiál (illit) s rôznou pórovitosťou, illit s prímesami popolčeka a textúrované vzorky illitu a kaolínu. Illitová hlina pochádzala z oblasti Tokaj v Maďarsku, s obsahom 84 hm.% illitu a kaolinitová hlina (Sedlecký Kaolin, a.s.) obsahovala 88-94 hm.% kaolinitu. Vzorky boli vypálené pri rôznych teplotných režimoch, ktoré záviseli na type materiálu, na teplotu 1100 řC. Pórovitosť bola vytvorená pomocou uhoľného prachu pridaného do hlineného cesta pred výpalom. Ďalšou použitou prímesou bol odpadový popolček z práškového spaľovania ropnej bridlice z Estónska. Mikroštruktúra vzoriek bola skúmaná pomocou skenovacej elektrónovej mikroskopie. Mechanické vlastnosti vzoriek boli skúmané v tlakových testoch spolu s modernými doplnkovými metódami: akustická emisia (AE) a digitálna korelácia obrazu. Sledovali sme vývoj mechanických vlastností v závislosti od pórovitosti, zloženia a textúry. Pri vzorkách s pórovitosťou vytvorenou pomocou uhoľného prachu sa tiež pomocou termických analýz a AE skúmala odolnosť voči zamŕzaniu vody v...
|
host ::
RSS.